Slovo bitcoin je dnes skloňované mnohými pádmi. Najznámejšia kryptomena otvorila ľuďom dvere do slobodného sveta, kde ich peniaze nepatria bankám, ale im samým. Aká technológia však poháňa sieť, ktorá nemá centrálny kontrolný orgán a aj napriek tomu dokáže spracovať tisíce online platieb naraz?
Ekosystém bitcoinu poháňa technológia zvaná blockchain (vo voľnom preklade reťazec blokov). Pre laika by sme blockchain mohli prirovnať k digitálnej účtovnej knihe, ktorú vlastní každý v sieti. Zapisujú sa do nej platné transakcie, je decentralizovaná a neriadi ju žiadna hlavná jednotka, napríklad banka alebo štát.
Odborne môžeme povedať, že ide o špeciálny druh decentralizovanej peer-to-peer databázy založenej na matematických a kryptografických postupoch, ktorá uchováva stále väčší počet záznamov. Tie sú chránené pred sfalšovaním, krádežou, či manipulovaním z vonkajšej aj vnútornej strany. Zabezpečuje to princíp “append-only”, ktorý umožňuje iba pridávanie nových záznamov s nemenným uchovaním už existujúcich zápisov v databáze.
Blockchain môže mať v budúcnosti veľa využití. Môžete do neho zapisovať nielen finančné transakcie, využiť ho môžete napríklad aj pri voľbách, na digitálny ekvivalent notárskeho podpisu tzv. time-stamping, či na predaj akcií spoločnosti. Svojim otvoreným charakterom je blockchain predurčený na akúkoľvek aktivitu, v ktorej je dôležitá absolútna pravda a záruka pravosti.
Zdroj: BlockGeeks
Keďže ide o peer-to-peer sieť, blockchain sa skladá z množstva uzlov (nodes). Tie medzi sebou neustále komunikujú a zaznamenávajú zmeny v sieti. Každý jeden uzol (počítač) je tak nositeľom všetkých informácií v blockchaine, čím je dosiahnutá decentralizácia moci.
V blockchaine rozoznávame dva typy záznamov - transakcie a bloky. Transakcie vykonávajú samotní používatelia blockchainu, napríklad pri platbe v bitcoinoch. V iných typoch blockchainu ale transakciu môže predstavovať napríklad aj zmena vlastníka akcií, či predaj komodity. Do blockchainu sa pritom zapíšu len validné transakcie, ktoré splnili pravidlá (napríklad “neposielaš viac bitcoinov ako v skutočnosti máš”). Tým je sieť chránená voči krádežiam falšovaniu transakcií či neplánovanému navýšeniu počtu bitcoinov v obehu (bitcoinov nebude nikdy viac ako 21 miliónov).
Bloky potvrdzujú, že transakcie sú validné a boli zapísané do blockchainu. Vytvárajú ich ťažiari, ktorí na to používajú špeciálny softvér a hardvér. Za “ťažbu” blokov, ktorú predstavujú matematické operácie hádania čísel, následne získavajú odmenu, najčastejšie v podobe virtuálnej meny a/alebo poplatku za operáciu, ktorej platnosť zapísali v bloku do blockchainu.
Hoci univerzálnosť a decentralizovaný charakter umožňujú blockchain použiť naozaj mnohými spôsobmi, jedným z hlavných dôvodov jeho vzniku bola potreba bezpečnosti zaznamenaných transakcií a z toho vyplývajúca nemennosť. Tú zaručujú kryptografické postupy podobné šifrovaniu e-mailov.
Každý majiteľ peňaženky disponuje verejným a privátnym šifrovacím kľúčom. Pri posielaní transakcie z peňaženky A do peňaženky B zašifruje majiteľ peňaženky A svojim súkromným kľúčom a verejným kľúčom majiteľa peňaženky B informácie o transakcii a pošle ich majiteľovi peňaženky B. Ťažiari pri ťažbe bloku, v ktorom sa nachádza daná transakcia, pomocou verejných kľúčov overia, či sú majiteľmi peňaženiek naozaj ľudia podpísaní v danej transakcii. Až po overení sa platba zapíše nastálo do blockchainu a je právoplatná.
Ukážka implementácie blockchainu v systéme dopravnej spoločnosti. Zdroj: GlobalTranz
Všetky bloky blockchainu sa postupne a pravidelne zapisujú do všetkých uzlov. V reálnom čase sa tak v sieti nachádzajú tisíce kópií “účtovnej knihy”, čo zaručuje, že aj pri poškodení dát z jedného uzla nie sú informácie vymazané alebo stratené.
Blockchain má v budúcnosti veľkú perspektívu a začína sa používať na smart kontrakty aj v priemysle či technologických spoločnostiach. Jeho bezpečnosť však aj napriek pokročilým technologickým postupom netreba podceňovať a pred implementáciou blockchainu vo vašej spoločnosti by ste mali podstúpiť test jej bezpečnosti.
